Ako ticho večnosti hlas na tóne jednom,
tam kde myšlienka stáva sa hnacím vetrom.
Tma, nebom mu je slabá žiara terminálu,
v ňom nalieva si on energiu stálu.
Vo vesmíre slov rastie pavučina snov,
na klávesoch prsty sú dokonalou hrou.
Sloboda priamo do žíl v kóde digitálnom.
Lovec bleskov v dóme nedobytnom.
Cesta za svetlom, z nej nohy nebolia,
medzi jednotkou a nulou sú iné úskalia.
Kyber-zločinec či virtuálny básnik?
Čas tu nehrá, toto je jeho trávnik.