Nedokončená

Autor: Michal Nichta | 19.7.2011 o 20:19 | (upravené 26.9.2012 o 22:30) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  113x

...

Diabol mi do ruky prach dal.
Ani sa nepohol, len ticho sa smial.
Šepot môjho mena dookola znel,
to všetko za lásku vymeniť som chcel.
Stratil som ju tak záleží na tom?
Zastav môj beh jedným výstrelom.
Slová do rýmu skladať mi ostalo,
keď som sa prebral nič iné sa nestalo.
Pomedzi prsty preteká mi ten prach,
blíži sa nepriateľ, jeho meno je strach.
Pád na kolená sám som ostal.
Niet toho, čo by ma chytal.
Pustá zem, predo mnou iba ona stála,
biely závoj, biela tvár, v ruke kosu mala.
Jej chladný dych mi prezradil,
že skoro som sa otrávil.
Za chrbtom na moje veky ostala mi stáť,
v zrkadle jej bielu tvár môžem vídavať...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

KOMENTÁRE

A zasa sa musíme báť plotov, čo v nás vyrastú

Na obrazovkách denne vídame tupírovaný preparát pseudospasiteľa.

PLUS

Varenie v stredoveku? Kaviár prasatám, miesto vody víno

Páv chrlil oheň a mäsové guľky vyzerali ako pomaranče.


Už ste čítali?